Choď na obsah Choď na menu
 


Svätý ruženec

Všetkým, ktorí sa budú zbožne modliť ruženec, Panna Mária sľubuje svoju zvláštnu ochranu a hojnosť milostí. Tí, ktorí v modlitbe ruženca vytrvajú, dostanú zvláštnu milosť. Ruženec bude mocnou ochranou proti peklu, zničí zlo, zbaví svet hriechu a zaženie blud...

ruzenec03.jpg

História modlitby ruženca
 
Legenda hovorí, že Panna Mária sa zjavila Dominikovi vo sne. Dala mu reťaz s guľôčkami, na ktorej sa mala recitovať modlitba ruženca a povedala mu, že modlitba a meditácia nad životom jej syna porazí bludy a utrpenie.
 
Aj keď táto legenda je veľmi milým príbehom, vznik ruženca je o čosi zložitejší. V prvých storočiach existencie Cirkvi mnísi recitovali žalmy. Bolo to jedným z pravidiel ich života. Keďže modlitba žalmov bola možná len tým, ktorí vedeli čítať, bolo treba nájsť spôsob modlitby pre negramotných bratov. Na tento účel sa použila modlitba Pána – Otče náš – bratia recitovali 150 krát túto modlitbu, čo korešpondovalo s počtom žalmov.
 
Pri odpočítavaní modlitby sa používali malé kamienky. Neskôr boli nahradené guľôčkami. Začiatkom druhého tisícročia s nárastom zbožnosti voči Panne Márii vzniká modlitba Zdravas´ Mária, ktorá sa stáva veľmi rozšírená a populárna. Postupne bola pripojená k tejto modlitbovej tradícii.
 
V rokoch 1410 – 1439 Dominik Pruský, kolínsky kartuzián, predkladá veriacim Mariánsky žaltár (žaltár – pôvodne kniha žalmov), kde sa nachádzalo 50 Zdravas Márií prepojených na úryvky z evanjelia. Nápad tohto kartuziána sa uchytil. V rôznych regiónoch vnzikali adaptácie takéhoto Mariánskeho žaltára a počet urývkov z evanjelia dosahoval až 300.
 
Dominikán Alain de la Roche (1428-1478) vydal jednotné vydanie tohto Mariánskeho žaltára, ktorý sa počas jeho života začal nazývať “Ruženec Preblahoslavenej Panny Márie”. Zjednotiť túto formu modlitby sa mu podarilo vďaka jeho kázaniu a Mariánskym bratstvám, ktoré zakladal. Ruženec zjednodušil v roku 1521 dominikán Alberto de Castello, ktorý vybral 15 úryvkov z evanjelia na meditáciu. Konečná tradičná forma ruženca vznikla počas pontifikátu pápeža Pia V. (1566-1572), ktorý ho štandardizoval a uviedol pre celú Cirkev.
 
Neskôr boli vykonané už len dve úpravy v tejto modlitbe – v roku 1917 na základe mariánskych zjavení vo Fatime bola na záver desiatku pridaná modlitba “Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy…” a za pontifikátu Jána Pavla II. boli pridané desiatky ruženca svetla.
 
Keď sa pozrieme spätne zistíme, že sv. Dominik túto modlitbu pravdepodobne vôbec nepoznal. Jej šírenie sa síce spája s rehoľou dominkánov, ktorú sv. Dominik založil, ale šíri sa až od čias Alaina de la Roche, ktorý žil v 15. storočí. Konečnú podobu ruženec dostáva v druhej polovici 16. storočia.
 
(podľa The Catholic Encyclopedia)

Prečo ruženec?
 
Dnes sme svedkami veľkej módy meditačných techník rôznych filozofických, náboženských a žiaľ i okultných smerov. Snažia sa u nás udomácniť a zaujať miesto v myslení, spôsobe životného štýlu, nazerania na Boha, praktizovaní náboženského života. Ujímajú sa veľmi ľahko, lebo i dnešný človek prirodzene túži po nadprirodzenom. No často sú to smery, ktoré priamo alebo nepriamo útočia na Rímsko-katolícku cirkev. Modlitba Svätého ruženca je vzácna perla meditatívnej modlitby katolíckej cirkvi. Tak je len na nás, či si naberieme z jej hlbokej studnice darov.
  
Prísľub Panny Márie pre tých, čo sa budú modliť ruženec:
 
1. Všetkým, ktorí sa budú zbožne modliť môj ruženec, sľubujem svoju zvláštnu ochranu a hojnosť milostí.
 
2. Tí, ktorí v modlitbe ruženca vytrvajú, dostanú zvláštnu milosť.
 
3. Ruženec bude mocnou ochranou proti peklu, zničí zlo, zbaví svet hriechu a zaženie blud.
 
4. Ruženec rozhojní čnosť a obsiahne pre duše hojné Božie milosrdenstvo. Odvráti srdcia ľudí od lásky k svetu a jeho márností a pozdvihne ich k túžbe po večných veciach. Tie duše sa posvätia týmto prostriedkom.
 
5. Tí, čo sa mi odovzdajú cez ruženec, nezahynú.
 
6. Toho, kto bude zbožne recitovať môj ruženec, uvažujúc nad tajomstvami, nikdy nepremôže nešťastie, nezažije Boží hnev a nezomrie náhlou smrťou. Hriešnik sa obráti, vytrvá v milosti a zaslúži si večný život.
 
7. Kto sa zasvätí môjmu ružencu, nezomrie bez sviatostí Cirkvi.
 
8. Tí, čo budú verne recitovať môj ruženec, budú počas svojho života a po smrti účastní Božieho svetla a plnosti jeho milostí, vlastných svätým.
 
9. Ihneď vyvediem z očistca duše zasvätené môjmu ružencu.
 
10. Deti môjho ruženca sa budú tešiť veľkej sláve v nebi.
 
11. Čo budeš žiadať prostredníctvom ruženca, dosiahneš.
 
12. Tým, ktorí budú šíriť môj ruženec, sľubujem pomoc vo všetkých ich potrebách.
 
13. Dosiahla som od svojho Syna, že všetci členovia Ružencového bratstva budú mať svojich orodovníkov v živote a v smrti, celý nebeský dvor.
 
14. Tí, ktorí sa zbožne modlia môj ruženec, sú moje milované deti, bratia a sestry Ježiša Krista.
 
15. Zasvätenie sa môjmu ružencu je zvláštne znamenie predurčenia.
 
Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca, dala dominikánovi, bl. Alanovi de la Roche, pätnásť prísľubov pre tých, ktorí sa budú zbožne modliť jej ruženec. Povedala mu: „(…) nesmierne veľa kníh by bolo treba napísať, aby v nich boli zaznamenané všetky zázraky môjho posvätného ruženca.“
 
(z knihy Ruženec, S Máriou kontemplovať Krista,
Dominikánske mariánske centrum, Košice 2005, str. 13–14)
 

ruzenec01.jpg

Biskupi Slovenska schválili doplnenie názvu tajomstiev radostného ruženca

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) rozhodla, že k štvrtému a piatemu tajomstvu radostného ruženca sa pridá zmienka o sv. Jozefovi, ženíchovi Panny Márie. Návrh doplniť názov tajomstva o túto zmienku podala Teologická komisia KBS. Biskupi Slovenska ho schválili na svojom 80. plenárnom zasadnutí v Melčiciach.

Svätý Jozef, ženích Panny Márie, bol podľa Svätého písma prítomný pri obetovaní dieťaťa Ježiša chráme, a tiež pri nájdení 12-ročného Ježiša po sviatkoch v Jeruzaleme. Doplnené znenie tajomstiev, ktoré plnšie vystihuje obsah biblických udalostí, je takéto: "Ježiš, ktorého si, Panna, so svätým Jozefom v chráme obetovala; Ježiš, ktorého si, Panna, so svätým Jozefom v chráme našla."

Zámerom pridania zmienky o svätom Jozefovi je okrem iného snaha o prehĺbenie úcty k pestúnovi Božieho Syna. Evanjelium hovorí o svätom Jozefovi ako o spravodlivom ochrancovi Svätej rodiny. Ochrana rodín, ktorá je mimoriadne aktuálna aj v dnešnej dobe, patrila k podnetom na doplnenie názvu ružencových tajomstiev. Toto doplnenie tiež možno vnímať ako jedno z ovocí nedávno uplynulého roku Sedembolestnej Panny Márie.

Doplnenie názvu ružencových tajomstiev nasleduje po tom, ako sa meno svätého Jozefa v roku 2013 dostalo do všetkých eucharistických modlitieb. Táto zmena bola vtedy odpoveďou na mnohé písomné výzvy z celého sveta, ktorým chcel vyhovieť už Benedikt XVI., a schválil ich jeho nástupca - pápež František.

(Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS)
 
 

Bolestný ruženec mp3

Radostný ruženec mp3

Slávnostný ruženec mp3

Ruženec svetla mp3

Ruženec Sedebolestnej Panny Márie mp3