Choď na obsah Choď na menu
 


Pochválený buď Ježiš Kristus!
 

"Bdejte a buďte pripravený!"

Advent je čas očakávania


Advent znamená pre nás výzvu k prebudeniu, výzvu neprespať veľkú príležitosť, ktorá sa nám núka, aby sme prestúpili z tmy do svetla, z noci do dňa.

Bdelosť je od slova bdieť. Pokúsim sa počas Adventu vstať skôr a tráviť čas s Pánom a takto si pripraviť srdce na Pánov príchod.


Pane, prosím Ťa o bdelosť, o pripravenosť na posledný deň. Daj mi srdce citlivé na znamenia čias. Nedovoľ, aby som mal pozornosť upriamenú len na veci tohto sveta, ktoré by ma odháňali od duchovnej bdelosti. 

pic3-slide1.jpg

Milí bratia a sestry,

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá. Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.
Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.“ (Mt 24,37-44)

Keď Ježiš v evanjeliu hovorí o príchode Syna človeka, prirovnáva ho k biblickej potope. Obidve udalosti totiž spája neočakávanosť, ktorá nenecháva priestor improvizácii. Ježiš spomína dni Noema a zvláštny dôraz kladie na jeden z nich, ktorý sa stal zlomový. Deň, kedy Noe vošiel do korába a prišla potopa, je dňom, kedy ľudia prestali jesť, piť, ženiť a vydávať sa. Príchod potopy zmenil ľudské osudy. Jedna skupina prežila, pretože uverila Bohu a pripravila sa na potopu. Druhá skupina nič nezbadala a zahynula vo vodách potopy. Možno povedať, že príchod potopy bol veľmi účinným a jednoduchým súdom, ktorý s matematickou presnosťou oddelil spravodlivých pred Bohom od nespravodlivých, bez ohľadu na to, že sa podobným spôsobom stravovali či uzatvárali sňatky. Pán Ježiš cituje tento starozákonný príbeh a vyzýva k bdelosti, lebo príchod Syna človeka bude mať podobné účinky. Vyzdvihne pripravených a utopí, tých, čo sa nepripravili, hoci sa predtým spoločne stravovali, alebo namáhali pri mlyne.

Vo svetle tohto Ježišovho prirovnania možno povedať, že byť pripravený na príchod Syna človeka znamená stavať koráb. Bdelosť Noema sa prejavila poslušnosťou Božej výzve a vytváraním priestoru záchrany. Bdelosť Kristovho učeníka sa prejavuje podobne. Má stavať koráb, ktorý nie je symbolom oddelenia, ale záchrany, koráb, ktorý ho neoddeľuje od ľudí, ale hovorí o príchode Boha a jeho spravodlivosti. Možno sa pýtať, či tu nemá miesto milosrdenstvo. Určite. Milosrdenstvo je srdcom a jadrom bdelosti Kristovho učeníka. Stavať koráb je aktom milosrdenstva nie aktom povýšenectva a falošnej duchovnosti. Stavať koráb totiž neznamená prestať jesť a piť, alebo pracovať na poli či mlieť na mlyne. Onen priestor záchrany už totiž začal stavať nový Noe – Ježiš Kristus, ktorý jedával s mýtnikmi a hriešnikmi a hľadal stratené ovce. Nový Noe svojim životom i svojou obetou na kríži, zmŕtvychvstaním a zoslaním Ducha Svätého postavil nový koráb – Cirkev. Jeho učeníci ju budujú vtedy, keď svojim životom a svojou obetou preukazujú milosrdenstvo a hľadajú stratené ovce podľa vzoru svojho učiteľa a Pána.



NOVÝ MATERIÁL K JUBILEJNÉMU ROKU SV. MARTINA


BOŽIE SLOVO + BIBLICKÝ KOMENTÁR V ADVENTE


RODINNÁ LITURGIA PRI ŠTEDROVEČERNOM STOLE