Choď na obsah Choď na menu
 


 Pochválený buď Pán Ježiš Kristus!  

Príhovor Svätého Oca pred modlitbou

Regina Caeli - Raduj sa, nebies Kráľovná

 reuters2802315_articolo.jpg

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

 

Liturgia štvrtej veľkonočnej nedele pokračuje so zámerom pomôcť nám znovuobjaviť našu identitu učeníkov Zmŕtvychvstalého Pána. V Skutkoch apoštolov Peter otvorene prehlasuje, že uzdravenie chorého, ktoré vykonal a o ktorom hovorí celý Jeruzalem, sa udialo v mene Ježiša, lebo „v nikom inom niet spásy“ (4,12). V tom uzdravenom človeku je zahrnutý každý jeden z nás, on predstavuje nás samých a aj naše spoločenstvá.
Každý sa môže uzdraviť z množstva rôznych duchovných chorôb, ktorými trpí – ctižiadosť, lenivosť, pýcha –, ak sa vo viere rozhodne vložiť svoju vlastnú existenciu do rúk Zmŕtvychvstalého Pána. „V mene Ježiša Krista Nazaretského – hovorí Peter – stojí tento človek pred vami zdravý“ (v. 10). Kto je ale ten Kristus, ktorý uzdravuje? V čom spočíva byť ním uzdravený? Z čoho nás uzdravuje? A vďaka akému postoju?
Odpoveď na všetky tieto otázky nájdeme v dnešnom evanjeliu, kde Ježiš hovorí: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce“ (Jn 10,11). Túto Ježišovu prezentáciu seba samého nemožno zúžiť len na akúsi emotívnu sugesciu, bez konkrétneho efektu! Ježiš uzdravuje tým, že je pastierom, ktorý dáva svoj život. Tým, že dáva svoj život za nás, Ježiš hovorí každému z nás: „tvoj život znamená pre mňa tak veľa, že aby som ho zachránil, dávam celého seba“. Práve táto obeta svojho života ho robí Dobrým pastierom par excellence, tým, ktorý uzdravuje, ktorý nám umožňuje žiť pekný a plodný život.
Druhá časť toho istého evanjeliového úseku nám hovorí, za akých podmienok nás Ježiš môže uzdraviť a urobiť náš život radostným a prinášajúcim úrodu: „Ja som dobrý pastier – hovorí Ježiš – poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca.“ (v. 14-15). Ježiš tu nehovorí o nejakom intelektuálnom poznaní, nie, ale o osobnom vzťahu, prednostnej láske, vzájomnej nežnosti, odraze toho istého intímneho vzťahu lásky medzi ním a Otcom.
Toto je ten postoj, skrze ktorý sa uskutočňuje živý vzťah s Ježišom: nechať sa ním poznať. Neuzatvoriť sa do seba, ale otvoriť sa Pánovi, aby ma poznal. On vie o každom z nás, pozná do hĺbky naše srdce: pozná naše prednosti i nedostatky, plány, ktoré sa nám podarilo naplniť i nádeje, ktoré skončili sklamaním. Prijíma nás takých akí sme, aj s našimi hriechmi, aby nás uzdravil, aby nám odpustil. S láskou nás vedie, aby sme mohli prejsť aj neschodnými cestami a nezablúdili pri tom. On nás sprevádza.
Pokiaľ ide o nás, sme povolaní spoznať Ježiša. To predpokladá stretnutie sa s ním, ktoré vyvolá túžbu nasledovať ho, keď zanecháme do seba zahľadené postoje, aby sme sa vydali na nové cesty, ktoré ukazuje sám Kristus a vedú k širokým obzorom. Keď v našich spoločenstvách ochladne túžba žiť vzťah s Ježišom, počúvať jeho hlas a verne ho nasledovať, nevyhnutne prevážia také spôsoby myslenia a žitia, ktoré nezodpovedajú Evanjeliu.
Mária, naša Matka nech nám pomáha dozrievať v čoraz silnejšom vzťahu s Ježišom. Otvoriť sa Ježišovi, aby mohol do nás vstúpiť. Silný vzťah: on vstal z mŕtvych. Tak ho môžeme nasledovať po celý život. V Svetový deň modlitby za povolania kiež sa Mária prihovára, aby mnohí veľkodušne a s vytrvalosťou odpovedali Pánovi, ktorý povoláva
zanechať všetko pre jeho Kráľovstvo.

 

 

 
 

DIECÉZNE STRETNUTIE MLÁDEŽE VYKROČ 2018