Choď na obsah Choď na menu
 


Pochválený buď Ježiš Kristus!

 

Pápež Františk:
 
"Prenechajme súdenie druhých na Boha"
 
To, čím sa Boží súd líši od ľudských súdov nespočíva v jeho všemohúcnosti, ale v jeho milosrdenstve.

 

ansa1021677_articolo.jpg

 

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!


Pred tým, než by sme súdili druhých, pozrime sa do zrkadla na to, ako na tom sme my. Týmito slovami sa pápež František počas poslednej rannej homílie pred letnými prázdninami obrátil na veriacich v Dome sv. Marty. Liturgické čítanie z Evanjelia podľa Matúša vyzýva, aby sme najprv vyhodili brvno zo svojho oka (Mt 7,1-5).

Súd patrí výlučne Bohu, a preto – ako sa píše ďalej v Písme – ak nechceme byť súdení, nemali by sme súdiť druhých. My všetci túžime po tom, aby v deň súdu „na nás Pán hľadel zhovievavo, aby zabudol na množstvo strašných vecí, ktoré sme v živote urobili,“ pokračoval vo svojej homílii pápež František. Z toho dôvodu, ak „neprestajne súdiš druhých, s rovnakou mierou budeš súdený aj ty“. Pán, dodal, od nás žiada, aby sme sa pozreli na seba do zrkadla:

„Pozrite sa do zrkadla, avšak nie, aby ste sa namaľovali, aby nebolo vidno vrásky. Nie, nie, to nie je tá rada! Pozri sa do zrkadla, aby si sa videl, aký si. ‚Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?’ Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka’ a ty máš v oku brvno?! A ako nás Pán posudzuje, keď to robíme? Jedným slovom: ‚Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata’“.  

Podľa slov Svätého Otca možno badať, že Pán sa „tu mierne rozčúlil“: nazýva nás pokrytcami, keď sa staviame na „miesto Boha“. Toto je to, dodal ďalej, čo sa podarilo urobiť hadovi s Adamom a Evou, keď im sľuboval: „Keď budete z tohto jesť, budete ako on“. A oni „sa chceli postaviť na miesto Boha“:    

„Z tohto dôvodu je tak veľmi zlé súdiť. Súd patrí len Bohu, jedine jemu. A nám patrí láska, porozumenie, modliť sa za druhých, keď vidíme veci, ktoré nie sú dobré, a tiež im povedať: ‚Počuj, vidím toto, možno...’ Ale nikdy nesúdiť. Nikdy. Ak súdime, je to pokrytectvo“.

Na záver svojej homílie pápež povedal, že keď súdime, keď „sa staviame na miesto Boha“, „náš súd je biedny súd“ a nikdy „nemôže byť skutočným súdom“. „A prečo ten náš nemôže byť ako ten Boží? Preto lebo je Boh všemohúci a my nie?,“ spýtal sa prítomných veriacich Svätý Otec a zároveň si odpovedal: Nie, „lebo nášmu súdu chýba milosrdenstvo. [Lebo] keď súdi Boh, súdi s milosrdenstvom“:

„Myslime dnes na to, čo nám hovorí Pán: nesúďte, aby ste neboli súdení; miera, spôsob, akým súdime bude ten istý, aký použijú na nás; a po tretie, pred tým, než budeme súdiť, pozrieme sa na seba do zrkadla. [Hovoríme si:] ‚Ale tamtá robí to... Tamten robí tamto...’ ‚Zastav sa však na chvíľu...’, pozriem sa do zrkadla a potom rozmýšľam. V opačnom prípade budem pokrytcom, lebo sa staviam na miesto Boha, a aj môj súd je takto biednym súdom; chýba mu niečo veľmi dôležité, čo má Boží súd, chýba mu milosrdenstvo. Nech nám Pán pomôže dobre pochopiť tieto veci“.