Choď na obsah Choď na menu
 


27. 11. 2021

Advent 2021

vianocny-pokoj.jpg

Peter Dufka SJ: Príprava na vianočný pokoj


Zdá sa, že tohtoročná predvianočná atmosféra má iný charakter, ako po minulé roky. V minulosti nás o vnútorný pokoj oberal predovšetkým predvianočný nákupný zhon. Tento rok sa k nemu pridružila i názorová roztrieštenosť a nespokojnosť, ktoré vyvolávajú hnev.
 

Podcast: Spritualita súčasného človeka - december 2021

Prejavy nesúhlasu a nespokojnosti majú v našom živote opodstatnené miesto a nemožno ich považovať len za niečo zlé. Stačí si len pripomenúť reakciu Ježiša, keď vyhnal predavačov z chrámu. Jeho slová „Môj dom sa bude volať domom modlitby. A vy z neho robíte lotrovský pelech“ (Mt 21,12-14) isto nesprevádzali pokojné   emócie. Podobne keď Ježišovi učeníci bránili deťom, aby prichádzali k nemu, evanjelista Marek podotýka: „Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: Nechajte deti prichádzať ku mne!“ (Mk 10,14).  

V bežnom živote sa stretávame s potrebou obrániť seba samých alebo dobro, ktoré je v ohrození. Kresťanský postoj voči zlu nemá podobu nečinnej pasivity a je prirodzené, že zápas so zlom  sprevádzajú i isté emócie. Tieto by však nikdy nemali mať charakter nenávisti, zloby a hriechu. Jasné vyjadrený nesúhlas je niečo iné, ako arogancia, odpor a trvalý hnev. Tieto obyčajne presahujú hranice nesúhlasu a podľa viacerých autorov sú nástrojom zlého ducha. 

Evagrius Pontský klasifikuje hnev ako zúrivú vášeň, ktorá oberie človeka o zdravý rozum. Na objasnenie svojich názorov používa niekoľko obrazov z prírody. Hovorí: „Tak, ako vietor rozbúri pokojnú hladinu mora a spôsobuje vlny, tak hnev spôsobuje znepokojujúce vlny hlúpych myšlienok. Tak, ako hustý mrak spôsobuje ťaživú atmosféru, tak hnev zaťažuje myseľ človeka.“ Hustý mrak obyčajne zatieni lúče slnka podobne, ako hnev zatieni lúče rozumu. Všíma si i to, ako  hustý dym dráždi oči a podotýka, že tak isto hnev vyrušuje človeka v čase modlitby. Pozoruje, ako sa kamene vyhodené smerom k nebu vždy vrátia naspäť a dodáva, že je to tak isto s modlitbou nahnevaného človeka. Nikdy nevyletí k nebu.

Podobnou optikou sa pozerá na hnev i Ján Kassián, ktorý ho vidí ako jed, ktorý človeka oberá o duchovné poznanie. Všíma si i to, ako bratské napomínanie, čo bol ozdravujúci proces komunitného života, dokáže hnev zmeniť na obvivňovanie druhého z nedostatkov, s ktorými zápasí ten, ktorý obviňuje. Dnes by sme tento jav nazvali  autoprojekcia.

Hnev blokuje duchovný zrak podobne, ako  fyzický zrak znemožňujú klapky na očiach. Podľa Kassiána je celkom jedno, z akého materialu sú tieto klapky na očiach vyrobené. Môžu byť i z drahých kovov, ale výsledok je rovnaký. Človekovi znemožňujú videnie. Tak je to i s hnevom. Je jedno, či je hnev spravodlivý alebo nespravodlivý. Rovnako znemožnuje pohľad a videnie. Kassián je prekvapený, ako dlhodobý hnev a neodpustená minulosť dokážu po dlhšom čase poznačiť i tvár človeka. Hnev takto deformuje nielen vnútro, ale i vonkajší vzhľad.  

Tento druh hnevu by sme mali v rámci adventnej prípravy na Vianoce eliminovať. Ako na to? Duchovní autori hovoria o pokoji, ktorý možno nadobudnúť vonkajším i vnútorným odstupom.

1. Vonkajší odstup je akoby múr, ktorým oddelíme všetko nepotrebné a škodlivé od nás samotných. Neraz som  počul vyjadrenie: „Ja sa na tie správy už nemôžem pozerať.“ A práve o toto ide. Pre ochranu vlastného vnútra je potrebné zamedziť vonkajším informáciám, ktoré nás zbytočne vyrušujú. Tu nejde o to, aby sme boli neinformovaní a nevedeli o spoločenskom dianí okolo nás, ale aby sme neboli zbytočne popudzovaní a dráždení. Aby sme vedeli odhadnúť správnu mieru užitočných informácii, ale zamedzili prísunu správ, ktoré majú deformačný charakter. Podľa Jána Kassiana sa vonkajší odstup vzťahuje na veci materiálne i nemateriálne. Hovorí, že materiálne zbytočnosti nás vyrušujú, ale podobne je to i s informačnými zbytočnosťami. Tie môžu mať navyše i toxický podtón, ktorý s neuveriteľnou ľahkosťou otrávi celé naše vnútorné prostredie. Preto je potrebné chrániť sa nadbytočných a toxických informácií. 

2. Vnútorný odstup. Nestačí mať len vonkajší odstup od rušivých a zbytočných podnetov, ale treba si všimnúť i rušivé impulzy, ktoré prichádzajú  z nášho vnútra. Evagrius Pontský je prekvapený sériou zlých myšlienok, ktoré navzájom so sebou súvisia a ktoré sa objavia v nestrážených momentoch. Neraz ich vyvolávajú vonkajšie podnety, ale dokážu sa vyplaviť z pamäti i celkom neočakávane, v tichu a samote. Sú to podnety, ktoré súvisia s chamtivosťou, zmyselnosťou, hnevom, smútkom, lenivosťou a pýchou. Tento majster duchovného života k nim pridáva i  vášne a zlé návyky.  O všetkých týchto vnútorných podnetoch je potrebné vedieť, zachovávať si od nich odstup, a tak ich postupne eliminovať.

3. Pokoj srdca možno nadobudnúť vonkajším i vnútorným odstupom. Je odrazom vnímavosti na Božiu prítomnosť. Pokoj je stav duše, ktorý sa rodí z nadprirodzenej tendencie zameranej na jediný cieľ, ktorým je Boh. Nie je to len neprítomnosť konfliktov, ale je to výsledkok vnútorného úsilia. Nejde o sladké nečinné ticho, ale o tichú radosť, ktorú predchádza namáhavý proces bdelosti, odstupu od vonkajších a vnútorných rušivých podnetov.   

Ľudský pokoj závisí od vonkajších podmienok a musí sa neustále udržovať. I s duchovným pokojom, pokojom srdca, je to podobne. I ten je potrebné neustále strážiť a obnovovať. Avšak pokoj srdca nie je len výsledok nášho úsilia. Je darom Božím človeku dobrej vôle (Lk 2, 14).    

Milí priatelia, buďme v tomto čase Adventu nositeľmi pokoja a ľuďmi dobrej vôľe. Nielen tým, že eliminujeme hnev a vytvoríme si vonkajší odstup od všetkého, čo ho spôsobuje, ale i tým, že nadobudneme odstup od vášní a zlých návykov. Predovšetkým však tým, že si ustrážime tichú radosť srdca, v ktorom prebýva Boh.