Obráťte sa na našu nebeskú Mamu
Obráťte sa na našu nebeskú Mamu
V tento deň akosi citlivejšie vyslovujeme našim mamám slovo ďakujem. Či je ešte naša mama tu s nami, alebo nás už predišla do večnosti, zverme ju do rúk tej nebeskej.
Existencia mamy dáva nášmu chladnému svetu nádej, že existuje čistá láska. Vzťah medzi matkou a dieťaťom je bez pochýb najkrajší vzťah. Hoci pesničky viac ospevujú mileneckú lásku a nech už je láska medzi dievčaťom a chlapcom akokoľvek krásna, dobrá a milá, predsa je len trochu aj sebecká, lebo muž a žena si navzájom spôsobujú veľké šťastie.
Mama miluje svoje dieťa, aj keď celú noc kvôli nemu nespí, i keď ho musí „zaváňajúce“ prebaľovať či keď pre neho nevládze od únavy stáť na nohách, a pritom nemá v srdci ten oheň vášne ako vo vzťahu muž a žena. Nemá žiadne krásne romantické chvíle, a predsa jej láska je silnejšia. Vytvára v rodine emocionálny azyl.
Keď otec vyhreší dieťa za rozbité okno a z princípu spravodlivosti žiada znížiť vreckové, mama zo súcitu predsa len vsunie do rúk plačúceho dieťaťa niečo sladké. A keď ono vyrastie, je tínedžer a v svojej samostatnosti už mamu nechce, nech si spomenie, že kedysi ju mal tak veľmi rád, že s ňou chodil i na záchod.
Hoci je človek už dospelý, mama zaňho neprestáva bojovať. Videl som obraz umelca, ktorý nepodal veľmi dobrý výkon. Keď skončil a v sále sa rozsvietilo, nebolo tam už nikoho. A predsa v prvom rade stála jeho mama a nadšene mu tlieskala.
V Ježišovom príbehu matka Zebedejových synov nemá problém pre nich vybavovať najlepšie miesta v nebeskom kráľovstve. Nemyslí na vlastné poníženie ani na vlastnú budúcnosť (porov. Mt 20, 20 – 23).
Po smrti mamy vzniká emočná trauma, ktorá sa nedá ničím zaplniť. Preto sa s nami Boh podelil s Mamou Máriou, nebeskou Mamou, ktorá sa k nám správa s rovnakou láskou ako tá naša pozemská.
Aj sám Boh má Mamu
Sú ľudia, ktorí majú veľmi tvrdý obal. Je to ich spôsob ochrany pred nebezpečným svetom. Avšak aj ich srdce sa roztopí pri stretnutí s mamou. I ten najviac neprístupný človek potrebuje objatie. Boh, ktorý je predsa šťastný sám v sebe a je dokonalý, si zvolil spôsob života, kde aj on má v Ježišovi Mamu.
Mama Mária bola Ježišovi najbližšie. Boží Syn to nemal s ľudstvom ľahké. Jeho úloha bola náročná a dôležitá. Iste ako Boh bol dokonalý, ale ako človek prežíval aj obmedzenia, únavu, stres a strach. Nemal ani partnerský vzťah so ženou, kde by si mohlo jeho srdce odpočinúť.
Učeníci nerozumeli jeho poslaniu, jeho zmýšľaniu, boli skôr ako deti, čo ich musel učiť, než ako priatelia, o ktorých by sa mohol oprieť. Práve u svojej Matky našiel prameň, kde mohol byť sebou samým. S ňou mal vzťah, ktorý mu dodával silu na jeho poslanie.
Najkrajší dar, ktorý dal ľudstvu, bol, že sa o jej srdce podelil. Na kríži ju prostredníctvom Jána odovzdáva za Mamu nám všetkým. V nej odvtedy môžu ľudia všetkých dôb, vierovyznaní a rás nájsť Mamu.
Prečo je to dôležité? Ľudské srdce je budované tak, že potrebuje materinský dotyk. Nenahradí ho priateľstvo či partnerský vzťah, ani si ho človek nemôže vyprodukovať sám. Kedy sme sa naposledy cítili v bezpečí?
Keď sme s dôverou odpočívali v náručí mamy. Aj ako dospelí potrebujeme tieto duchovné endorfíny, ktoré zo života robia sviatok.
Mravnú hodnotu človeka môžeme posúdiť podľa toho, ako si cenil svoju matku.
Leonardo da Vinci
Prečo práve máj?
Panne Márii je zasvätený mesiac máj. Počas tohto obdobia na ňu mimoriadne myslíme a v kostoloch sú osobitné pobožnosti na jej úctu. Prečo vlastne práve máj? Máj je lásky čas. Po dlhej zime a opatrnej jari prichádza konečne skutočné teplo, slnko a príroda sa prebúdzajú do svojej plnej krásy.
Pre človeka je prirodzené, že jeho srdce začne vtedy tiež kvitnúť. Sme viac otvorení pre lásku a jej ovocie. Je ideálne zachytiť otvorenie srdca a nasmerovať ho na Pannu Máriu, ktorá je pokladom lásky.
Zaľúbenosť je prirodzený stav, keď sme očarení druhým človekom a jeho prítomnosť nám prináša radosť. A keď tento stav prinesieme k Márii, ona ho pozdvihuje do ešte vyššej úrovne lásky, ktorá chce robiť šťastným toho druhého.
Mama je jediný človek, v ktorom bijú dve srdcia
Keď je žena v očakávaní dieťaťa, v jej vnútri bijú až dve srdcia. Tento výnimočný stav sa nedá nikým a ničím napodobniť. Je predobrazom toho, ako mama žije pre svoje dieťa a stále ho nosí v svojom srdci.
Tiež Matka Mária nesie nás a naše vlastné krehké srdce v svojom srdci, ktoré sa už teší z nebeskej domoviny. Rozumie našim bojom, výzvam, strachom, skrytým a nenaplneným túžbam. V jej srdci bije srdce každého z nás.
Ona najlepšie rozumela Ježišovi, lebo ho nosila pod srdcom a chránila jeho srdce. Po jeho narodení mu bola oporou, priateľkou, sprevádzala ho v jeho poslaní. Mama je to najlepšie zo stvoriteľskej ponuky.
Rozmanitosť Božej stvoriteľskej činnosti je obdivuhodná. Všetko, čo vychádza z jeho ruky, je hodné úcty. Keď čítame Sväté písmo, vidíme, ako postupne Boh prechádza od neživých predmetov k prírode, potom k zvieratám, nakoniec k mužovi, ďalej k žene, ktorá je symbolicky stvorená z jeho rebra – to, čo mal muž ako najlepšie, z hlbín jeho srdca vychádza žena a mama ostáva ako kráľovská koruna na vrchole stvorenia.
Ľudovo povedané, je to najlepšie, čo Boh mohol svetu ponúknuť. V Márii prichádzajú všetky materinské črty k svojej dokonalosti. Je vzorom a pomocou pre všetky mamy.
Mária je dokonalá Mama
Naša nebeská Mama Mária má v sebe to najlepšie, čo sa v ľudstve nachádza. Je mamou, ženou, zároveň dokonale blízkou osobou pre Ježiša. Jej láska, opatera a záujem sa rozprestierajú na nás všetkých.
Prečo ju potom všetci neprijímajú s rovnakým nadšením? Problém je, že väčšina veriacich ľudí má svoje vlastné kultúrne pozadie, vlastný spôsob myslenia, respektíve spôsob, ako sa ich viera navonok prejavuje, nie je rovnaký. Toto nemusí vyhovovať všetkým. Mária chce byť Mamou všetkých, preto sa „prispôsobuje“ prostrediu, v ktorom sa nachádza.
Preto máme tak veľa „Márií“ – Fatimská, Lurdská, Medžugorská, dokonca aj u nás Šaštínska, Litmanovská. Je to ako v rodine. Mama pri deťoch s rôznymi povahami upravuje svoj komunikačný štýl s každým individuálne, lebo mu chce byť blízko.
Rozdielne sa bude správať k malému dieťaťu, ktoré ju všade nasleduje a je od nej závislé, inak k dospievajúcemu, ktorý sa chce oslobodiť a má fázu, že mamu nechce ani vidieť, a odlišne k dospelému dieťaťu, ktoré už má vlastnú rodinu, vlastný život. Avšak všetky má rovnako rada.
Tento prispôsobený štýl komunikácie vie zvládnuť len ona. A Matka Božia nie je žiadnou výnimkou, práve naopak, je majstrom komunikácie. Nikto iný sa nevie kvôli svojim milovaným tak prispôsobovať.
Otec bude vždy otcom a vždy bude rovnaký. Ale mama má také citlivé, jemné a pozorné srdce, že vie presne, ako viesť dialóg s každým svojím dieťaťom. Vie sa vžiť do jeho sveta.
Rôzne formy úcty k Márii
Vzťah k Panne Márii má veľa farieb. Myslím, že ani ona sama by si nepriala, aby to bolo jednofarebné. Sú ľudia, ktorí obľubujú modlitbu posvätného ruženca, litánie, pobožnosti, ale poznám aj veľa dobrých ľudí, ktorým sa nepáčia tieto formy modlitby a ich vzťah k Márii sa prejavuje iným spôsobom.
Rozprávajú sa s ňou, dôverujú jej, vyhľadávajú k nej duchovné spojenie. Neznamená to, že keď niekto nevie nájsť radosť v modlitbe posvätného ruženca, už nie je mariánsky ctiteľ. Je veľmi nebezpečné nútiť ľudí, aby išli k Márii rovnakou cestou.
Za posledných sto rokov sa Mária zjavovala na početných miestach po celom svete. Mnohým ľuďom to pomohlo, ale sú aj skupiny, ktorým to nevyhovuje. Učiteľský úrad Cirkvi sa múdro vyjadril, keď schválil tieto formy úcty pre tých, ktorým to na duchovnej ceste pomáha, ale nezaviazal tých, ktorým sa to nepozdáva.
Keď vojdeme do obchodu s náboženskými devocionáliami, zobrazenia Márie sú robené akoby pre jednu špecifickú skupinu. Nech nás to nemätie, ak sa nám nepáčia. My máme právo ísť k Márii vlastnou cestou.
Pani v zrelšom veku bude určite k Ježišovej Matke pristupovať iným spôsobom ako mladé dospievajúce dievča. A ak tá pani má veľké, štedré srdce, nebude svoju vnučku nútiť modliť sa každý deň ruženec a bozkávať gýčové obrázky, ale bude ju viesť k vnútornej úcte a láske k Márii a k tomu, aby si sama zvolila spôsob, ktorý ju k nej najviac približuje. Musíme si dať veľký pozor, aby sme cestu k našej nebeskej Mame druhým nekomplikovali, ale uľahčovali. Je to predsa Mama nás všetkých.
Rozumie Mária aj mne osobne?
Vzťah k Márii sa nevyčerpáva pomodlením sa posvätného ruženca a účasťou v kostole na májovej pobožnosti. Iste, sú to všetko dobré veci, prospešné pre náš duchovný život, ale nemôžeme si len vďaka nim „odkliknúť“, že sme mariánski ctitelia. Vzťah k Márii - ako každý kvalitný vzťah - musí mať hlboký osobný základ, musí sa dotýkať nás ako osoby.
Čo nám a nášmu životu môže povedať žena, ktorá žila pred 2000 rokmi a ktorú sme fyzicky nikdy nestretli? Vytvorením duchovného spojenia v nej môžeme rozpoznať Mamu, ktorá rozumie aj bežným veciam nášho osobného každodenného života.
Nemôžeme ju izolovať len ako sochu za kostolné múry. Ak by sme mali odvahu zveriť jej svoj život, zakúsili by sme hĺbku jej materinskej lásky aj pre nás. Musíme sa odosobniť od všetkých foriem mariánskej úcty, ktoré sú nám nesympatické, a na druhej strane dopriať ich tým, ktorým vyhovujú.
Sú to všetko len prostriedky. Cieľom je spoznať v Panne Márii našu Mamu. A nielen našu, ale aj moju osobne. Verte mi, život bude oveľa krajší. Život by bol príliš chladný, surový a tvrdý bez mamy.
Náš náboženský život by bol bez Márie veľmi ochudobnený. Musíme si k nej nájsť osobnú cestu. V tichu najprv spoznajme seba samých. Aká som povaha? Extrovert, introvert? Aktívny, pasívny? Mladý, starší? Je to dôležitý prvý krok, lebo až potom nájdem formu úcty k Márii, ktorá mi „sadne“ a prinesie aj ovocie.
Tichšie kontemplatívne typy asi siahnu po ruženci, lebo ich táto stále sa opakujúca forma modlitby upokojuje. Tradičné dámy možno pôjdu do kostola na mariánske litánie, lebo popritom je to pre ne aj spoločenská udalosť stretnúť sa, porozprávať a niečo nábožné pre svoje srdce vykonať.
Mladí ľudia asi budú hľadať osobný kontakt rozhovoru alebo nejakú dobročinnú „akciu“ spolu s Máriou. Oni dlho sedieť a monotónne niečo opakovať nevydržia - a je to v poriadku. Majú iný svet. Nie je dôležité ako, ale či. Potrebujeme Máriu v našom živote. Nehanbime sa za spôsob, ktorý nás k nej privedie najrýchlejšie.
Tomáš Jellúš SJ
